Tento článek jsme pro tebe otevřeli na ukázku.
Osloviť ľudí na ulici nie je až také ťažké, ako by sa mohlo zdať a výsledok stojí za to. Obzvlášť, keď je objektom zmrzlinár a jeho farebná zmrzlinová dodávka uprostred Manhattanu. Bryan vám poradí, ako ľudí osloviť!

Hej, ahojte! Som v uliciach Manhattanu a chcem vás upozorniť na niečo, na čo sa ma ľudia často pýtajú. Hovoria: „Hej, pozri, keď cestuješ po svete, nemáš problém získať pekné fotografie ľudí, ale čo Amerika?“ Možno ste si všimli, že som sa práve trochu pristavil tamto pri tej zmrzlinovej dodávke. Čo Amerika? Áno, Amerika má všeobecne viac otázok ako priemerný človek na celom svete: „Prečo ma chceš odfotiť?“ a „Čo urobíš s tou fotografiou?“ a tak ďalej, najmä pokiaľ ide o deti v miestnych parkoch, to došlo tak ďaleko, že na ich fotenie v týchto dňoch môžete zabudnúť. Napriek tomu ma zaujala táto zmrzlinová dodávka, aha, tu je… a všimnite si, že je v nej chlapík, ktorý tam pracuje, oblečený v zelenom tričku, je tam aj keď ho teraz nie je dobre vidieť. A teraz ho už len treba osloviť, čo som ja už urobil, ak by vás to zaujímalo a už som ho dokonca aj nafotil. Podstata všetkého je skrátka v tom, že ľudia sú prístupní, to sa nikdy nezmení, hoci si vyhradzujú právo povedať nie. Je však zrejmé, že tento človek nepovedal nie, naopak, pretože keď sa pozriete na výslednú fotografiu, všimnete si, že sme celú scénu trochu naaranžovali, čo znamená, že po tom, ako som sa predstavil, som ho poprosil, aby vytvoril dvojitý kornútok červenej čerešňovej zmrzliny , ktorý ma stál osem dolárov – no a čo? Nejem zmrzlinu, ale dal som ju okoloidúcemu turistovi, ktorý bol z Austrálie. Urobil som mu tým radosť, rovnako ako aj chlapíkovi, ktorého som fotografoval – na jeho tvári je vidieť úsmev. Bolo celkom zrejmé, že rád vyhovel mojej žiadosti. Až potom som zmienil, že pripravujem knihu o fotografovaní ľudí, nikdy to totiž nepoužívam ako „úvodnú formulku“. Vždy použijem jednoduchú vetu: „Môžem vás vyfotografovať?“ a keď sa opýtajú prečo, jednoducho im odpoviem: „Pretože sa chcem zdokonaliť vo fotografovaní ľudí a naozaj by sa mi tu mohla podariť výborná fotografia“ alebo niečo podobné – samozrejme existuje veľa rôznych spôsobov, ako k tomu pristupovať, ale takto nejako je to jeden zo spôsobov, ako postupujem ja. Až potom, keď skončím, poviem ľuďom, čím sa živím, alebo že vlastne pracujem na nejakom projekte, napríklad novej knihe. Takže z Manhattanu a od miestneho zmrzlinového vozíka vás zdraví Bryan Peterson a všetkým vám opäť pripomínam, že ľudia sú prístupní a to je ďalší dôvod, prečo treba stále fotografovať – You Keep Shooting!
Přidej se do Fotoklubovny a získej neomezený přístup ke všem videím, článkům a skvělé foto komunitě.
Už čoskoro vo Fotoklubovni:
[9. máj / květen] LIVE pokec – pripojte sa naživo!
[10. máj / květen] Žrebovanie víťaza knihy Bryana Petersona „Fotografujeme portrét“
[12. máj / květen] Rozhovor s Bryanom Petersonom!
Comments (2)
Na ulici nefotím vůbec. Protože se stydím 🙂 V podání Bryana to vypadá velice jednoduše 🙂
Skvělé video. Mám problém s tím někoho na ulici oslovit a vyfotit. A z Bryana vždy srší energie, mám jeho video návody ráda. 😀